V barefoot sandáloch cítite všetko, na čo šliapnete, ale nič nie je ostré, takže nohu nič neporaní ani nebolí, ale krásne masíruje, prekrvuje a prebúdza. Navyše sa na obuv nepřilepíte a rozhodne sa v nej nepotíte. Žiadne otlaky, žiadna bolesť kolien, chodidiel, lýtok, len krásne rozhýbanie a príjemne unavené nohy.
Pohyb na boso po prirodzenom teréne mimo to ovplyvňuje aj pohyb všetkých kostí, ktoré máme v tele, ovplyvňuje i všetky kĺby - kolená, bedrá, ale aj chrbtica sa musí vyrovnávať s iným zaťažením, než akému je vystavená na umelom asfaltovom, alebo betónovom povrchu. To má pozitívny efekt na štruktúru kostí, silu svalových úponov, kĺbové rozsah, skrátka na činnosť celého tela.
Radi by sme sa s vami teraz podelili o informácie, ktoré sme načerpali z knihy Whole Body Barefoot od Katy Bowman, ktorá sa zaoberá biomechanikou.
Ak sa chceme baviť o nôh a topánkach, je dobré si uvedomiť, čo topánky ľuďom vlastne priniesli.
Ponúkli nám predovšetkým ochranu pred odreninami a tržnými ranami spôsobenými ostrými predmetmi (tŕne, konáre, kamene, atď.) A tiež umožnili ľuďom bývať v chladnejších oblastiach, kde sa pôvodne človek nemohol vyskytovať, pretože by (nielen) bez topánok neprežil.
V stredoveku slúžili topánky ako symbol peňazí a postavenia. Chudobní ľudia chodili bosí, zatiaľ čo majetní ľudia nosili topánky.
A pretože peňazí začalo byť dostatok, hľadali sa spôsoby, ako sa odlíšiť od tých menej majetných v odeve i topánkach. Tým začala vstupovať do popredia móda, ktorá začala určovať tvar topánok, podpätky aj materiály, z ktorých sa topánky šili.
S urbanizáciou a modernizáciou prišla ďalšia veľká zmena, ktorú bolo "vyžehlenie" povrchu, po ktorom ľudia chodia. Nielen, že sme sa rozhodli obmedzovať svoje nohy v topánkach, ale ešte sme výrazne obmedzili rôznorodosť povrchu, po ktorom sa bežne pohybujeme. Takže väčšina z nás, civilizovaných ľudí, chodí celé dni po rovnom a tvrdom povrchu, akým je asfalt, dlažba a betón.
Pomerne často sa v článkoch a na webových stránkach, ktoré sa zaoberajú "bosismem" dozvedáme o tom, ako noha funguje. Avšak väčšina už zabúda spomenúť aj druhú časť, a tou je pôsobenie okolitého prostredia na nohu. Napríklad aké sily vznikajú počas chôdze po rovnom a tvrdom povrchu?
Radi by sme sa s vami teraz podelili o informácie, ktoré sme načerpali z knihy Whole Body Barefoot od Katy Bowman, ktorá sa zaoberá biomechanikou.
Ak sa chceme baviť o nôh a topánkach, je dobré si uvedomiť, čo topánky ľuďom vlastne priniesli.
Ponúkli nám predovšetkým ochranu pred odreninami a tržnými ranami spôsobenými ostrými predmetmi (tŕne, konáre, kamene, atď.) A tiež umožnili ľuďom bývať v chladnejších oblastiach, kde sa pôvodne človek nemohol vyskytovať, pretože by (nielen) bez topánok neprežil.
V stredoveku slúžili topánky ako symbol peňazí a postavenia. Chudobní ľudia chodili bosí, zatiaľ čo majetní ľudia nosili topánky.
A pretože peňazí začalo byť dostatok, hľadali sa spôsoby, ako sa odlíšiť od tých menej majetných v odeve i topánkach. Tým začala vstupovať do popredia móda, ktorá začala určovať tvar topánok, podpätky aj materiály, z ktorých sa topánky šili.
S urbanizáciou a modernizáciou prišla ďalšia veľká zmena, ktorú bolo "vyžehlenie" povrchu, po ktorom ľudia chodia. Nielen, že sme sa rozhodli obmedzovať svoje nohy v topánkach, ale ešte sme výrazne obmedzili rôznorodosť povrchu, po ktorom sa bežne pohybujeme. Takže väčšina z nás, civilizovaných ľudí, chodí celé dni po rovnom a tvrdom povrchu, akým je asfalt, dlažba a betón.
Pomerne často sa v článkoch a na webových stránkach, ktoré sa zaoberajú "bosismem" dozvedáme o tom, ako noha funguje. Avšak väčšina už zabúda spomenúť aj druhú časť, a tou je pôsobenie okolitého prostredia na nohu. Napríklad aké sily vznikajú počas chôdze po rovnom a tvrdom povrchu?
V prírode často "uhne" pod nohou podložka, však na betóne musí "uhnúť" noha. S podobným názorom sa stretávame aj u Katy Bowman, ktorá sama hovorí, že jedným z dôvodov, prečo aj ona nechodí stále bosá je fakt, že nechce svoje telo vystavovať opakovanému stresu, ktorým na nás pôsobí umelé (tzn. Rovné a tvrdé) povrchy.
Predstavte si lúku, kde sú trsy trávy, výmole, hrbole alebo les, kde sú korene, konáre, svahy, machové vankúše, kamene, polená, šišky atď. Chôdza po takomto teréne (boso či v minimalistickej obuvi) ponúka nespočetné množstvo kombinácií vzájomnej orientácie všetkých kostí, ktoré máme v nohe. Neustále sa rozmanitému terénu prispôsobuje. Keď postavíte na šišku, noha sa s tým musí vyrovnať a "obtočí" sa okolo nej. Keby sme mali pohorky, tak v lepšom prípade sa na tej šiškou rozkýva celá podrážka a v horšom o nej ani nebudeme vedieť.
Pohyb po prirodzenom teréne ale ovplyvňuje aj všetky ostatné kĺby - kolená, bedrá, aj chrbtica sa musí vyrovnávať s iným zaťažením, než akému sú vystavené na umelom, rovnom povrchu. To má pozitívny efekt na štruktúru kostí, silu svalových úponov, kĺbové rozsah, atď.
Naše telo vie úžasne kompenzovať nezdravý pohyb, ale len po určitú dobu. Neustále a opakované namáhanie vedie po určitej dobe k zlému držanie tela, bolestiam chrbta, kĺbov a nôh a postupne až k vážnejším zdravotným problémom.
Preto by malo dôjsť k zmene vašich návykov s chôdzou súvisiacich. Začať je potreba pomalým prechodom nôh ochabnutých z topánok, z neustáleho sedenia, z malého množstva chôdze, ktorá je navyše väčšinou po spevnenom povrchu, do postupné chôdza ,, na boso ", v teréne a s častejšou frekvenciou.
Ak budete odhodlaní urobiť všetky tieto zmeny, bude vaša chôdza úplne zdravá a celé vaše telo úplne spokojné.