Topánky na večnosť

Kožené sandáleFaraón (Starý Egypt, 3 300-30 p. n. l.)

Ako 'dobrý Boh' si chválený svojimi poddanými,
uctievaný kňazmi, budíš strach v nepriateľoch.
Si faraón, ten, ktorého meno vyslovujeme s bázňou,
aj ten, ktorého úctivo nazývame Bohom, Panovníkom, alebo Kráľom.
Si posvätná bytosť a máš teda v rukách všetku moc.
Otcovsky dohliadaš na svojich poddaných, na ich blahobyt i bezpečia.
Udávaš smer, akým sa uberá tvoj ľud...

Pôvod prvých sandálov sa datuje až k 4. tisícročia pred naším letopočtom. V tej dobe bol FARAON vládca s neobmedzenou mocou nad Egyptom a bol považovaný za boha. Po smrti faraóna bolo jeho telo mumifikované a uložené do sarkofágu. Do hrobky zosnulého faraóna bol prevezený tiež jeho najcennejší majetok. Neoddeliteľnou súčasťou cenností, s ktorými bol faraón pochovali, boli i sandále.

Sandále faraóna sa v starom Egypte boli pokladané na veko rakvy zosnulých faraónov a umiestnené nad nohy múmie tak, aby boli k dispozícii pre okamžité použitie v posmrtnom živote. Keď bola objavená hrobka kráľa Tutanchamona, jeden z prvých predmetov, ktoré vytiahli z hrobu, bola škatuľka obsahujúca sandále, určené na použitie v posmrtnom živote. Rovnako ako mnoho položiek v hrobke, aj sandále boli vyrobené z drahého cédrového dreva. Ich remienky tvorila koža. Drevené podrážky by boli na nosenie veľmi nepríjemné, konečne aj chatrná konštrukcia týchto sandálov potvrdzuje, že asi neboli určené na nosenie v pozemskom živote.

 V súvislosti s ich pôvodným poslaním, pôsobí priamo magicky dnešné výstižné príslovie, že 'Tieto sandále sú na večnosť'.

Sandále, ktoré nosili ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti starého Egypta, boli väčšinou tkané z papyrusu, ktorého bolo dostatok a ktorý bol zároveň lacný, alebo boli vyrábané z kože a prešívané papyrusovými provázkom.Vo väčšine prípadov boli tvorené podrážkou v tvare chodidla a remienkom, ktorý začína medzi palcom a ukazovákom, vedie po priehlavku a potom sa rozdeľuje na úpätí členku. Tieto dva rozdelené konce remienka sa spájajú na oboch stranách podrážky s ďalším bezpečnostným remienkom, ktorý je obtočený okolo päty. Toto usporiadanie remienkov na sandáloch predstavuje nílsky kríž, Ankh, starodávny egyptský symbol večného života.

Slučku v hornej časti ankhu tvorí remienok, ktorý obtáča členok. Postranné remienky znázorňujú kríž na symbole, zatiaľ čo horné remienky smerujú dole po priehlavku a končia spojené medzi palcom a prostredníkom nohy. Ide o ďalšie dva dôležité egyptské symboly: džed, stĺp stability, pevného spojenia medzi nebom a zemou a palicu, ktorá egyptským bohom dávala schopnosť kráčať v temnotách hmoty a vyhýbať sa všetkým jej nebezpečenstvom.

Otroci a chudobní ľudia v starom Egypte chodili väčšinou bosí, iba pri zvláštnych príležitostiach nosili sandále. Ochrana nôh bola jedna z prvých vecí, ktoré naši predkovia vyrábali. Svoje nohy tak chránili pred rozoklanými skalami, horúcim pieskom a členitým terénom, na ktorom sa pohybovali.Vo svojej prvej podobe boli sandále len jednoduchý kus splietanej trávy alebo surovej kože, ktorá boli pripevnené k nohám. Medzi pozostatky z čias raných Egypťanov nájdeme ale niektoré sandále, ktoré boli krásne a umelecky spracované a uväzovali sa k nohe splietanými alebo tkanými remeňmi medzi prvými dvoma prstami. Záznamy ukazujú, že výroba sandálov sa stala veľmi skoro uznávaným umením v histórii krajiny. Tento luxus bol ale určený len pre bohatých.

Dodnes sú sandále najviac nosený druh obuvi v mnohých teplých krajinách sveta. Ich forma a výzdoba odráža prostredie, v ktorom sú nosené, spolu s umeleckým vkusom ľudí. V niektorých krajinách sú sandále naďalej rovnako jednoduchou obuvou, akú ich predkovia nosili už od úsvitu dejín, zatiaľ čo v iných krajinách druhom popruhov a krásnou dekoratívnou prácou odrážajú umenie, pokrok a prosperitu ich majiteľov.